Sadám do jeho lode, zrkadlo v kajaku má na doraz vpredu. Mates je odo mňa o kus nižší, ale ja špičkami nôh dosiahnem na zrkadlo len keď nohy poriadne našponujem. Tak neviem, či má ten chalan najdlhšie nohy na Slovensku... Na rozdiel od všetkých mojich lodí má Raptor tiež malé a výrazne mäkké opierky kolien. Voda ale nie je zvlášť náročná, a tak sa mi nechce babrať s nastavovaním lode na moje telesné parametre kvôli jednej predvádzacej jazde.

Vyrážam. Vchádzam do vlny tak, ako som zvyknutý z môjho EZG. Raptor je ale dlhší a rýchlejší, a tak sa špica dostane vyššie, než som plánoval. Náklon robím znova po vzore Wavesport... a opäť trochu viac než treba. Vody je dosť a tak miesto vyľahnutia volím eskimáka. Nastavím pádlo na záber, opriem sa o vodu a zrazu mám pravé koleno mimo opierky, moja vlastná hnáta naráža do špricky a vyráža ju. Bublajúca voda ma na sekundu podrží za vestu, kajak pokračuje s prúdom a zrazu som úplne nečakane bez lode. Studená jarná voda má silu, ženie nás veľkou rýchlosťou. Snažím sa dotlačiť kajak k výstupnému miestu, kde tuším možnú pomoc. Chalani letia dolu po prúde, dúfam, že to stihnú. Rudo dobieha do lagúnky zároveň so mnou, skáče do vody ale na loď nedočiahne. Začínam tušiť, že to nebude krátke plávanie a že osud Raptora je neistý. Rýchlo sa vzďaľujeme (ja a loď) a ani jeden z chalanov nemá v ruke hádzačku. Vyťahujem teda z vesty hádzačku vlastnú, dobieham loď a snažím sa ju nacvaknúť. V tom okamžiku sa kajak prehupne do pomalej vody pri brehu, kam už skáče Mates. Kajak je zachránený. Hádžem mu ešte hádzačku, ktorú si ale vyflusaný Mates nevšímne. Každopádne je hádzačka bezpečne uchytená na brehu, púšťam teda svoj koniec, aby si ju chalani mohli zobrať a plávam ďalej.

Stále zvieram v ruke pádlo, kurevsky zavadzia, ale pustiť ho znamená navždy oň prísť. Klasické plávanie na chrbte príliš nepomáha, spomínam na plávanie s odvaľovaním, ale s pádlom v ruke to nejde. Skúšam pádlovať, ako som kedysi počul od Duca, ale ani to nemá očakávaný účinok. Aspoň sa trochu zmenil môj smer a prúd ma znovu tlačí k brehu. Stromy, za normálnych okolností na brehu, sú teraz v koryte a pol metra nad hladinou sa objavuje prvý konár. Chytám sa ho, ale je hrubý, kvôli pádlu mám k dispozícii len jednu podchladenú ruku a neudržím sa. Blíži sa ďalší strom, haluz je akurát do ruky. Len pádlo v ľavej ruke mám stále pod hladinou a prúd sa do neho statočne zapiera. Krútim pádlom v snahe zbaviť sa toho tlaku, príliš to nejde, ale vtom zacítim silný ťah za vestu. Konečne ma dobehol Rudo a s kyklopovským nasadením ma jednou rukou zdvihne nad vodu a pritiahne na breh.

Som na brehu. Zachránený ja a nulové straty na materiále. Neuveriteľné. A to sme sa šli len rozpádlovať na jednoduchú, rýchlo prúdiacu vodu bez technicky náročných miest. Marcové plávanie v päťstupňovej vode ma hnevá; vôbec, ale vôbec som s týmto vývojom nerátal. A tak teraz ležím doma so slabým zápalom pľúc a pomaly mi dochádza, že všetko mohlo byť aj inak...

Poučenie:

1. Nelez do lode, kým ju neprispôsobíš svojim telesným proporciám.

2. Kamarát na brehu je fajn, ďalší kamoš v kajaku na vode by bol lepší.

3. Dilemu, kde nosiť hádzačku, mám vyriešenú. Mnohí uprednostňujú kajak, ja mám ale už tretiu skúsenosť, že vesta je vhodnejšia. Ak sa vám podarí zakliesniť loď s hádzačkou, máte problém. V tomto prípade zas mali chalani na brehu lode ďaleko, a pri danom vývoji situácie sa hádzačky pre nich stali nedosiahnuteľné. Naopak, ja som pri plávaní vedel hádzačku vytiahnuť z vesty, čo by mi za určitých okolností mohlo uľahčiť situáciu.

4.Aj tá najjednoduchšia situácia sa môže dramaticky zmeniť, keď vypadneš z lode.

5. Beh po brehu pri záchrane plaváka má svoje hranice. Stačí jeden plot... Asi by bolo lepšie, keby jeden z chalanov skočil do kajaku a prenasledoval ma po vode. Možno ešte lepšie, keby boli na vode dvaja kajakári.

ahojky na vode.

o++o Vincze

Kajakárska škola na Hrone

Vlkanovská perej 2013 from Otto Vincze on Vimeo.