Je piatok ráno 1. mája a my sa vydávame na krátke pádlovanie do Rakúska, kde tentokrát chceme vyskúšať nejaké nové potoky v okolí Bad Ischl. Sme síce len traja – Tomo, Palo a mladé ucho HeHe ale to nám vonkoncom nevadí. Ešte v ten deň dávame quatro drop na Offensebachu a Frauenweisenbach o kúsok vedľa.

Navnadení z týchto potôčikov sa na druhý deň ráno vydávame na dobre známy Untertalbach. Po večerných dažďoch tu je vody skôr viac ako menej, ale aspoň sa nebudeme nudiť. Pri prezeraní stretávame pražskú skupinku tesne pod vodopádom, čo nás ešte viac povzbudí na vodu. Rýchlo teda obliekame hydro a mastíme na vodu. Prvú jazdu dávame na pohodu i keď sa trošku ponáhľame za ostatnými. Dole na parkovisku trochu pokecáme a padá osudné rozhodnutie (pre HeHE-ho), že ideme druhú jazdu, veď predsa „second run, double fun“. Mne sa moc nechce, ale aspoň urobím dopravu. Po ceste hore sa ale situácia mení a na vodu ideme všetci, čo - ako sa neskôr ukáže - bolo šťastie. Po vodopád ide všetko ako po masle. Keď sme už pod ním, na sekundu si ešte spomeniem na minuloročné Nórsko, kde som si na vodopáde vykĺbil rameno. Ale už sa teším že sme všetci za ním, že všetko bude už v poho.

Tu ale udalosti začnú naberať trošku dramatickejší rozmer. Slajdík za vodopádom idem ako prvý. Zastavím dole vo vracáku a čakám na HeHe-ho. Ten berie nájazd trochu viac doľava a v strede sa prevracia – zvyšok už slajduje dole hlavou. V kútiku duše cítim, že všetko nie je s kostolným poriadkom. Našťastie eskimuje, tak si vydýchnem – ale iba na sekundu. Hneď na mňa kričí: „Rameno, rameno – mám ho vykĺbené!“. To už po ňom štartujem aby ho nespláchlo do valca dole a ešte stíhame vracák. Udalosti teraz už naberajú naozaj rýchly spád. Keďže som už v takej situácii bol aj ja, viem, že rameno mu treba čo najrýchlejšie nahodiť. Opatrne ho s Palom vyberáme z lode a hľadáme rovné miesto, kde by sme mohli vykonať nahodenie ramena. Medzitým mu ešte z lekárničky, čo mám v lodi, dávam niečo na bolesť. Opatrne ho vyzliekame, mne sa pred očami opäť odohrávajú udalosti z Nórska a rýchlo si začínam spomínať aj na článok z posledného Hydra, kde sa tejto problematike venovali. Našťastie teraz všetko toto môžem zužitkovať.

Postupne vysvetľujem Hehemu ako bude celý zákrok prebiehať. Hydro mal prečítané už aj Palo, tak spolu ešte naposledy rýchlo diskutujeme o uhle napravenia, Palo dodáva ešte vychytávku z Hydra v podobe špricky pod rameno a ide sa na vec. Spočiatku ťahám ruku opatrne a postupne pridávam silu. Viem že rameno musí lupnúť späť a čakám na ten zvuk. Ešte trochu potiahnem a je tam. Wav, dokázal som to. Rýchlo teda vestou ruku zafixujem a ideme na cestu kde ma Palo už čaká s autom. Nasleduje rýchly prevoz do nemocnice na röntgen, kde nás miestny lekár pochválil za zákrok a ubezpečil nás, že je všetko tam, kde má byť.

No a čo by som dodal na záver? Vykĺbené rameno je pre vodákov asi jedno z najnepríjemnejších zranení, ale keď dokážeme rýchlo zareagovať, môže sa doba rekonvalescencie skrátiť až na polovicu. Za to, že sa nám to takto podarilo, vďačíme môjmu predošlému úrazu a samozrejme článku v Hydre, kde sme si predtým prečítali detaily, ktoré sme nevedeli. Tiež by som chcel podotknúť, že sa nám veľmi zišla lekárnička, ktorú nosím v kajaku a na ktorú veľa vodákov zabúda. Dúfam že po prečítaní tohto článku si každý uvedomí, že taký úraz sa môže stať aj jemu a je vždy dobre byť pripravený na takúto situáciu aspoň teoreticky. Nakoniec nikdy neviete, kedy sa vám teória môže zísť aj v praxi.

Delší článek o výletě do Rakouska a nahazování ramene si můžete přečíst na whitewaterkayakers.blogspot.com.