Takmer každoročným cieľom našich hromadnejších vodáckych výprav sa s obľubou stáva sever a severovýchod Poľska. Neviem, čím nám tento kúsok Zeme učaroval. Možno sú to čisté vody v krásnom riedko obývanom prostredí, piesčité brehy čo dná riek, tak trochu severský ráz krajiny, typicky „poľské” oblaky, hríby, dobré kúpanie, pekné táboriská, príjemní a dobrí ľudia, ktorým celkom dobre rozumieme... Radi sa sem vraciame a hľadáme a znovuobjavujeme ďalšie riečky, ktoré sú našimi vodákmi buď ešte nepoznané, alebo už dávno zabudnuté. Niektoré výjavy pripomínajú zábery z vidieka z dávnejšej minulosti - predvojnové či medzivojnové obdobie, sedliacke domy či hospodárske stavby, latkové ploty, voľne sa popásajúci dobytok, deti v červených trenírkach... Pre toto všetko sme zaviedli pojem „Poľský vidiek”. „Poľský vidiek” je pojem, je to fenomén, kvôli ktorému sa oplatí presedieť tých pár hodín v autobuse a trmácať sa poľskými cestami, či skôr necestami a potom si to len plným priehrštím užívať.

Po niekoľkých rokoch, keď sme až na pár výnimiek splavovali len Czarnu Hanczu s Augustowskym kanalom či experimentovali na Krutynii či Pise a sme si povedali, že chcelo by to už aj nejakú zmenu. Začali sme teda na dosť chabej automape Poľska hľadať nejaké ďalšie tenké modré krivoľaké čiarky v domnení, že to bude dobrá voda pod naše člnky. Po krúžení prstom sme ho nakoniec zapichli na Rospudu. Nasledovalo krátke overovanie v kilometrážach a popisoch - chvíľka napätia a už sme náš vodácky autobus mohli otočiť správnym smerom.

Po krátkej orientácii v mape a dezorientácii v teréne prichádzame na domnelé miesto štartu. Nachádzame čosi široké sotva meter a pol a hlboké 30 až 50 cm. Podaktorí sa smiechu nezdržali, podaktorí si ťukali na čelo. Pánske osadenstvo autobusu sa začalo radiť na brehu a umelo dvíhať hladinu. Keďže vodák prahnúci po vode (výnimočne nie po pive) je veľmi nevyspytateľný tvor, mnohých zaskočilo, že sme začali odväzovať a sadli sme na vodu - a oplatilo sa. Navonok nenápadná riečka, no Poliakmi doporučovaná a navštevovaná pomerne často. Postupne a pomaly sa riečka rozširovala, kde tu prehlbovala. Pretekala lenivo medzi lúkami a pastvinami, kde tu si zameandrovala, občas sa rozbehla v kamenistom a plytšom koryte. Niekedy znenazdajky plavbu spestril padnutý strom či nízko položená lávka alebo koly plytko trčiace pod hladinou - zrejme zbytky opevnení brehov. Občas sa brehy stali vyššími alebo rieka vbehla do lesíka či pozvoľna vtekala do nejakého jazera, aby väčšinou na netušenom či nepredvídanom mieste z neho zase vytekala.

O táboriská na Rospude nie je núdza, ako na väčšine poľských riek vodákmi navštevovaných. Väčšinou sú to súkromné pozemky, ktoré si majiteľ večer obehne a vyberie poplatky vcelku symbolické a zanedbateľné. Tomu zodpovedá aj vybavenie. Určite to nie je nič pre vodákov upierajúcich svoj zrak s nemým úžasom na západ a od istého roku ukazujúcich chrbát riekam bývalého východného bloku - chyba. Vždy je tu to, čo bežný a normálny vodák potrebuje. Nájde pokosenú lúčku, nájde tu kadibúdku či latrínku zašitú v lesíku, nájde sud či inú nádobu na odpadky, občas nachystané drevo na oheň, prípadne pitnú vodu. Nikto vám nezabráni založiť si táborák a posedieť okolo neho. Svoju kuchyňu, pokiaľ nie je veľmi sucho, si môžete spestriť hríbikmi a inými nezmyslami, ktoré sa v lese váľajú po zemi. Nie sú zriedkavosťou lesné maliny čo jahody alebo čučoriedky. Toto je tiež „Poľský vidiek”. Toto je to, čo nám na takýchto splavoch postačuje. V mnohých prípadoch majiteľ pozemku pri „vyberaní výpalného” ponúkne možnosť dokúpiť si ráno z jeho hospodárstva čerstvé mlieko, nie však homogenizované, ultravysoko zohriate a neviem ako ešte zbastardené, ale mlieko priamo od vemena, alebo domáce maslo či chlieb, buchty alebo vajíčka... Dá sa u neho doplniť pitná voda. Aj toto je „Poľský vidiek”. A ak chcete vedieť, z toho mlieka sme sa nepo..., ak sa niekto niekedy po..., tak to bolo z našich z domu dovezených špecialít s vysokým obsahom „vitamínov E200 - E300”.

V jazerách a aj v samotnej rieke je čistá voda na kúpanie. Pri ústi rieky do jazier alebo výtoku z nich nemusíte mať obavy, že budete zdolávať či prenášať nejaké genitálne dielo vodohospodárov. Tie sa tu našťastie nenachádzajú, aj keď sa na samotnej riečke asi 2 - 3krát prenáša.

Plavba sa po cca 70 kilometroch končí v Augustove, kde sa končieva aj plavba po Czarnej Hanci. Pri dlhších podujatiach sa dá spojiť so splavmi riek Czarna Hańcza a Kanal Augustowski, Biebrza, Lega - Jegrznia - Ełk a niektorými ich menšími prítokmi.

Ťažko popísať všetku tú krásu a pôvab. Ťažko popísať „Poľský vidiek”. Možno to chce správny pohľad či vnímanie krajiny, vyznávanie hodnôt vzdialených či cudzích civilizovanému (rádo by) človeku, alebo len dobré počasie či partiu. Treba sem proste vyraziť s partiou správnych ľudí, ktorým nevadí občasný dážď, priaznivý protivietor na jazere, trocha pádlovania, absencia kachličkovaných hajzlíkov v kempe a sprcha na mince dávkujúca teplú vodu... A že nemáte loď, nemáte partiu? Poliaci na väčšine svojich riek prevádzkujú požičovne takých pre nás smiešnych turistických kajakov s pádlami bez natočenia listu, alebo sa len pridajte niekedy k nám.

Musím však priznať, že aj na „Poľskom vidieku” sa čo to zmenilo za tých pár (asi 10) rokov, čo k nemu upierame svoju pozornosť. Neviem, či to bolo vždy dobré. Často sme experimentovali pri hľadaní riek a skúšali trpezlivosť našich kamarátov a pokúšali šťastie s vyhľadávaním riek, o ktorých sme moc nevedeli. Tak tomu bolo aj v prípade Rospudy a zatiaľ to akosi vychádza. Že by „Poľský vidiek”? Sú však dostupné popisy či kilometráže v poľštine (niečo na internete, niečo v tlačenej podobe), kde si je možné celý splav naštudovať aj s táboriskami, prenáškami s KPČ, zásobovaním a so všetkým, čo k tomu patrí a rozvrhnúť si ho podľa svojich chutí, nárokov a schopností.

text a foto: Jano Gazda