Ak máte partiu, ktorá sa na akcie zlieza zo všetkých svetových strán a zďaleka, viete ako ťažko sa ladí čas a miesto stretnutia. Po viacerých telefonátoch a zmenách logistiku uspokojivo zvládame a chvíľu po dvanástej poskakujeme vo Vavřinci pripravení na štart.

Stihneme ešte jedno predšatrovné pivko, poklábosiť so známymi, obzrieť tohtoročnú ponuku lodí a krátko pred dvanástou – teda v čase najväčšieho náporu turistov a lodí z cestoviek - dochádza aj na naše štartové čísla.

Lávka na štarte ešte nepredznamenáva nič zvláštne, jej záludnosť som vlani otestovala na vlastnej koži, a tak neprekvapí, keď sa neplánovane namočí Vlastík – vtesnať singlistu pod lávku naozaj nie je ľahké.

Nebývalá zábava ale začína hneď v prvých meandroch pod štartom. Toľko nafukovačiek hore dnom som nevidela už dávno. Práskajú sa na všetkom – na kovovej trubke od čerpadla, na kmeni uprostred rieky, na konároch pri brehu, prevracajú sa navzájom... miestami mám pocit, že kúpačku v októbrovej vode majú posádky u cestoviek predplatenú. Nejakým činom sa nám v zdraví darí predrať pomedzi lovcov a lovených a mierne obveselení predchádzajúcim divadlom sa v šóre preživších lodí sunieme ďalej.

Prvé bránkovisko ešte ujde. Prekľučkujeme presadenými bránkami a pokračujeme v očakávaní zábavy k lesnému esíčku („U mlýna“) A zábava to teda je – aspoň pre nás, čo tú skrumáž sledujeme z nadhľadu (alebo z podhľadu – podľa toho kde práve parkujeme).

Už príjazd k bránkovisku avizuje problémy – na pravom brehu priamo v bránke zaparkované tri nafukovačky, v perejke sa práve pretláčajú dve lode bez posádok s kajakárom zatiaľ v lodi, obrvracák vľavo nad perejou plný lodí, ktoré by sa rady dostali do bránok v kaskádke... zhora ale prúdi neustály prísun nafukovačiek – teda neriadených striel bez zastavenia, rozmyslu a pádlovania vrhajúcich sa dolu prvým hupíkom v ústrety stromu vľavo, ktorý bezradné posádky rad za radom posiela ku dnu... a s nimi občas aj nešťastných jazdcov v uzavretých lodiach, ktorí sa im primotajú do cesty. Darí sa mi vystihnúť malú medzeru a dávam obe bránky bez toho, aby ma niekto nabral. A divadlo pokračuje. Deblovka takmer prepasíruje kajakára medzerou medzi stromom a brehom... nafukovačka prevracia nafukovačku, kajakár podeskymuje orinoko... Masaker. Michal sa teší zo záberov na novej kamerke, ja v tom frmole zabúdam skontrolovať nastavenie foťáku a moje zúrivé fotenie vyjde navnivoč. Premávka sa ale neustále zhusťuje a tak radšej sypeme preč.

Na Vlachovke už nejakú tú skúsenosť s nafukovačkou za zadkom mám a tak sa dobre obzriem dookola, kým skočím prvý hup. Nájazd do protivody mám síce sľubný, potom sa ale nechám hlúpo kus spláchnuť až mám obavy, že si bokom skočím hradenie pod sebou. Do brány sa nakoniec dostanem, ďalšie dve bránky sú už zadarmo. Nevychádza to Vlastíkovi, ktorý v prvom jezíku trojskoku ide pod vodu a jeho i lodičku odchytávame až pod lávkou... našťastie ešte včas, aby sme zvládli buřtík a čaj. Prestávku si spestrujeme kochačkou – nafukovačky si na hupíkoch šľapú na špičky, skáču na nič netušiacich kajakárov, motajú sa okolo kola trčiaceho z hradenia pod druhým hupom, sem-tam niekto zapláve, pobaví pálavka, ktorej posádka končí na hradení... vďaka väčšiemu priestoru je tu ale nepomerne voľnejšie než na predchádzajúcej kaskádke.

Pod Vlachovkou lodí tradične trošku ubudne, zasekne sa to až nad šupňou pred Davídkovom. Je pred nami pár nafukovačiek, niekoľko kajakov postáva pri brehu a tak sa tiež pristavíme a čakáme kým na nás príde rad. Zhora ale prichádzajú ďalšie nafukovacie tanky a bez mihnutia oka a bez ohľadu na nás čakajúcich proste pokračujú. Dochádza mi trpezlivosť a aj keď sa na vode normálne nehádam, kričím po nich, nech stoja, že by sme sa tiež radi zviezli. Bez účinku. Tri posádky za sebou sa tvária, že nepočujú...alebo len nerozumejú slovenčine?

Konečne medzera. Zhora sa síce blíži ďalšia loď, medzi nami je ale miesta dosť a je mi jasné, že ak sa nezaradím, opäť neodídeme. Plánujem dať bránky pod šupničkou a tak čakám, kým sa odtiaľ vymotajú nafukovačky a len pomaličky sa blížim k hrane. Voda tu takmer netečie, takže predpokladám, že loď za mnou pribrzdí... Chybný úsudok. Už mám prednú špičku takmer na šupni, keď počujem ako na mňa kričí Vlastík – obzriem sa a na zadnú špičku mi siaha modrá nafukovačka. A posádka stále pádluje! Nemám v pláne dať sa pod šúpačkou prevalcovať, takže bleskovo točím loď k brehu a mám čo robiť, aby som si jez nedala bokom. Posádke nadávam nevyberane, nahlas a dosť dlho, umelcom sa navyše podarí zašprajcovať sa v nájazde, takže k môjmu sopteniu sa pridávajú aj diváci na brehu. Nakoniec sa všetko skončí šťastne – nafukovačka po chvíli šúpačku uvoľní a nám sa podarí nájsť medzeru a postupne preskákať jez i bránky.

Ešte pár vlniek, jezík (na ktorom tento rok úplne netradične nedrhnem), meandre pred Toušickou a sme v cieli. Kaskádu prenášame – okrem Víťu, ktorý po starostlivej obhliadke kaskádu bez zaváhania spláchne. Trochu ho naštveme, keď Michalovi v rozhodujúcom okamihu skončí baterka v kamerke a na mojej fotke je z Víťu vidno len kúsok pádla... Chvíľu ešte očumujeme, odvážlivcov nie je príliš veľa, ale pár ich kaskádou prefrčí.

Nafukovačky obvykle končia v druhom valci, ktorý loď sklapne na polovicu, kormidelník s háčkom si priťuknú prilbičkami a ďalej pokračujú bez lode... Kajakári v druhom valci spravidla zmiznú a potom vystrelia vysoko do vzduchu... Plaváčkovia sa tu ale za našej prítomnosti príliš nekotia.

Večernú zábavu v Krutoch tento rok trochu neplánovane mením za posedenie v mlyne Davídkov, určite ale neľutujem. Partia výborná, celý večer sa úžasne bavím, náladu spestruje niekoľko gitár, príde aj na tanec a miestne dievčatá prekvapujú kankánom... sotva stačíme pred tanečnicou zhŕňat zo stola poháre. Len to ranné vstávanie trošku bolí.

Nedeľný splav je oproti sobote v podstate nudný. Možno je to tým, že vyrážame už o pol desiatej – turisti možno ešte nevstali, žiadne veľké zácpy sa nekonajú, neohrozujú nás nafukovacie tanky, dokonca zvládame tréningovo vymetať všetky vracáky a s nikým si nezavadziame.

Neviem, čo zapríčinilo sobotný masaker – možno viac vody, možno viac lodí, možno len zlá konštelácia hviezd... a možno len niekto prestal premýšľať. Inak by sa predsa nemohol bezhlavo vrhať tam, kam nevidí... inak by predsa tiež zastal na mieste, kde stojí spústa lodí a presvedčil sa, či sa niečo nedeje... inak by predsa pribrzdil, keď pred sebou vidí inú loď... inak by sa predsa nepúšťal do kaskád, keď nezvláda riadenie lode v jednoduchých meandroch...

A možno si niekto len chce skúsiť, ako sa na vode dá nabiť čumák... v tom prípade by ale nemusel so sebou brať aj tých, čo o tento druh adrenalínu nestoja.