Tak ako každý deň po práci, aj tento sa vydávam na moju poobednú jazdu do kataraktu na Soči. Pre tých, ktorí nevedia o čom rozprávam, v skratke priblížim, že na Soči pracujem ako raft a canyoning guide a každý deň sa okolo piatej po obede stretávam s ostatnými miestnymi chalanmi, aby sme si po práci šli užiť aj trochu zábavy – kajakovania. Na najťažšom úseku Soče – t.j. Trnovo – Otona (2 km WW IV/V) - Kobarid (6 km WW IV) je zábavy niekedy viac ako dosť.

Na vodu sadáme v 5 člennej skupine. Viacmenej sa všetci poznáme až na posledného, ale kamarát zo Slovinska vraví, že kajakára pozná, síce vraj nie je miestny ale - je skoro ako lokál a jazdí tu. Nerád jazdím s ľuďmi, o ktorých neviem ako kajakujú, trochu ma utešuje len tvrdenie chalanov, že to zvládne (1. chyba). Že ho v skutočnosti ani oni moc nepoznali, sa dozvedám až dodatočne.

Keďže nás je veľa, jazdím si pomimo a zvyšok ako 4 členná skupinka ide pomaly dole. Pre istotu ale stále jedným očkom merkujem či je všetko OK. Pod najťažšou sekciou neznámy Slovinec pláva. Miesto toho, aby všetko pustil a plával za pomoci k brehu, drží sa kajaku a pádla (2. chyba), čím značne komplikuje ostatným záchranu. Ja sa v tom čase nachádzam vpredu a hneď ako spozorujem problémy, pripravujem sa na záchranu. Medzitým nešťastník pochopil, že lepšie ako zachrániť vybavenie je postarať sa o holý život (keďže sifón je tu asi pod každou skalou) a tak je za pomoci dotiahnutý k brehu.

Ďalší zo skupiny naháňa loď. Keďže je zaneprázdnený tým, ako dotlačiť loď ku brehu a nevenuje pozornosť tomu, kam ide (3. chyba – asi najfatálnejšia), rýchlo sa ocitá v úzkom kanáliku, ktorý smeruje len do sifónu. Tu už je ale neskoro a tak je spolu so zachraňovaným kajakom vtiahnutý do sifónu. Ostáva zaseknutý a až potom, ako sa rozhodne pre eject (krysu), ho sifón púšťa. A za ním aj oba kajaky. Mal viac šťastia ako rozumu, keby v sifóne bola prekážka, skôr ako za 20 minút by sme ho odtiaľ nedostali (to je ešte optimistický odhad).

Celá situácia nakoniec skončila len pod skalou zaseknutým kajakom, ktorý sme ale rýchlo pomocou vhodného vybavenia uvoľnili a strateným pádlom, ktoré sa tiež neskôr našlo. Dotyčný ale musel čakať, kým k nemu opäť pri ďalšej jazde splavíme, pretože nikto okrem mňa nemal telefón (4. chyba) a nemali sme mu ako dať vedieť, že jeho pádlo je kúsok pod ním. Vzhľadom na to, koľkých chýb sa skupina dopustila je priam zázrak, že sa nikomu nič nestalo a jediné ťažkosti boli spôsobené množstvom piva, ktoré večer chalani vypili pri oslave, že žijú.

Naozaj by som chcel preto apelovať, aby si každý dobre vyberal spolujazdcov, keďže tejto situácií sa dalo predísť obyčajným NIE človeku, o ktorom nikto nič nevedel. Práve on ohrozil celú skupinu a takmer spôsobil vážnu nehodu kajakára, ktorý mu zachraňoval loď. Takisto noste na vodu správne vybavenie na záchranu a telefón!!! Nikdy neviete, kedy sa vám toto všetko bude hodiť. Tak a dosť bolo poučovania, choďte ešte všetci na vodu a hlavne STAY SAFE!!!!

text a foto: Tomo Andrassy